Uke naga¹i   OMOTE

Detaily

     Pri tasení meèa do uke naga¹i, je potrebné otoèi» saju predtým, ne¾ ju meè celkom opustí aby sme predi¹li porezaniu sa ¹pièkou meèa. Pokraèujúc do vy¹¹ej pozície je meè otoèený rýchlym pohybom zápästia pravej ruky a dostane sa tak do správnej polohy, bezpeènej v prípade stretnutia oboch meèov. Je dôle¾ité tasi» meè priamo dopredu a pri kryte ho zèasti stiahnu» spä», tak¾e celý pohyb má mierne elipsovitý tvar. Ak nie je meè tasený takýmto spôsobom, mô¾e sa µahko sta», ¾e jeho ¹pièka bude pri dvíhaní e¹te stále v po¹ve. Správne prevedenie tie¾ umo¾òuje lep¹iu ochranu ne¾ obyèajné zdvihnutie meèa do pozície krytu.

Zaèiatoèná pozícia. Tori vpravo, uke vµavo.

     Omote, priamo, je prvou z dvoch serií Uke naga¹i, druhou je ura, opak. Výrazy omote a ura, tvoriace základ slovníka aikidó sú viac ne¾ len tremíny pre rozdielne prevedenie techník. Pôvodne sa tieto slová vz»ahovali na líc a rub obleèenia, majú v¹ak i mnoho iných významov. Omote je to èo mo¾no vidie», ura je skryté, omote je priame a ura nepriame, správne a nesprávne a tak podobne.

     Tieto dva princípy sú najlep¹ie vyjadrené v Aikibatto - a v aikidó - kedy omote je priamoèiare, zatiaµ èo ura predstavuje urèité prekvapenie, nieèo úplne neoèakávané a pre ukeho »a¾ko pochopiteµné, e¹te i po ukonèení techniky. Pri omote si uke okam¾ite uvedomuje èo sa s ním deje - hoci nie je schopný to zastavi» - ale pri ura je uke úplne zmätený, takmer oèarovaný. V aikidó a v aikibatto, omote a ura predstavujú priamy vstup do ukeho útoku v prípade prvom, a jeho obídenie v prípade druhom.

     Tasenie meèa v bode tri je základom pre správne prevedenie uke naga¹i, je potrebné otoèi» saju tak, aby ostrie meèa smerovalo k zemi, ako o tom pí¹em vy¹¹ie. Tasenie prebieha plynulo, s citom, inak je tu riziko prerezania saje. Meè vy»ahujeme piamo dopredu a i po úplnom vytiahnutí zostáva rukovä»ou dopredu.
     Meè následne dvíhame hore a mierne spä» do pozície uke naga¹i. Tasenie a samotný kryt sú samozrejme spojené, tvoria jeden plynulý pohyb. Vo chvíli dosiahnutia správnej pozície krytu, tori vytáèa svoje telo miernym taisabaki dostrany, vrátane µavej nohy, èím sa plne vyhne ukeho meèu pokraèujúcemu do pásma gedan.

     Ihneï po odvedení útoku, tori pripojí µavú nohu k pravej, vytoèí telo smerom k ukemu, uchopí meè oboma rukami a seká kesagiri, diagonálny sek - so zastavením na ukeho krku. Prechod z krytu do seku mô¾e by» skutoène veµmi rýchly, ak bol kryt prevedený správne a konèil v polohe d¾odan.

     Kesagiri, diagonálny sek, má pôvod názvu v trochu hrubej samurajskej historke, podµa ktorej kesa boli traky èi remene hábitov zenových mníchov a na hrudi sa kri¾ovali presne v smere, ktorým má vies» tento sek. Uhol medzi zvislým sekom a diagonálnym sekom v skutoènosti vôbec nie je veµký. Kesagiri zaèína na strane ukeho krku a konèí na opaènej strane jeho brucha (meè prípadne nemusí ukeho telo úplne opusti») - a to nemusí vôbec predstavova» tak veµký uhol, ako by sa na prvý pohµad zdalo.

     Tento sek je mo¾né previes» dvomi rozdielnymi spôsobmi: buï svoju os tela mierne vykloníme dostrany alebo zostáva os tela zvisle.
     Sekanie so zvislou osou tela je vhodné pre zaèiatoèníkov, preto¾e je nepochybne dôle¾ité vedie» si udr¾a» dobrý vzpriamený postoj. Tento spôsob mo¾no samozrejme pou¾íva» i v Aikibatto. Tak¾e, sek nevychádza z pozície d¾odan kamae, ale mierne zo strany, kedy meè dr¾íme takmer v pozícií hasso kamae (meè je nad ramenom). Dôle¾ité je v¹ak dr¾a» meè tak, aby ostrie smerovalo priamo v línií seku - inak je veµmi pravdepodobné, ¾e sek bude nedostatoèný a neúèinný.
     Sekanie s vyklonením osi tela je vhodné pre ¹tudentov, ktorí u¾ nemajú problém s udr¾iavaním správneho postoja. Vyklonením tela mierne dostrany sa z diagonálneho seku pre nás stáva sek priamy. Toto je najúèinnej¹í spôsob sekania, vyu¾ívajúci súmernos» tela a má tie¾ význam v zdokonaµovaní najdôle¾itej¹ieho elementu pre umenie meèa - základného priameho seku zhora nadol. Vyklonenie tela je skutoène len nepatrné, keï¾e uhol potrebný pre kesagiri je veµmi malý. Je tie¾ veµmi podstatné neohýba» telo, ale vykloni» os celého tela - tak ako ¹ikmá ve¾a v Pise.

     Pri tomto prevedení teda telo ostáva mierne vyklonené, a to a¾ do chvíle kedy zaèneme meè zasúva» do po¹vy, ktorá je u¾ v pôvodnej polohe, tak¾e ostrie meèa bude smerova» nahor. Zároveò s otoèením meèa ostrím nahor sa teda i os tela vráti do zvislej polohy.

     Pri zní¾ení meèa v bode sedem pokraèujeme v línií pôvodného seku kesagiri, skonèíme teda v rovnakej polohe ako pri plnohodnotnom, nepreru¹enom seku.
     Najvhodnej¹ie èiburi pre túto pozíciu je nasledovné. ©vihneme meèom doprava (prièom prvá sa pohybuje ¹pièka meèa) a následne ho vrátime spä» pred nás, prièom smerovanie ostria ani hrotu sa nemení, rukovä» je vµavo a hrot vpravo, priamo nad toriho pravým kolenom. Je to trochu natiahnutá pozícia, toriho ruky nie sú zohnuté ale vystreté, tak¾e meè je dr¾aný v primeranej vzdialenosti od tela. V skutoènosti táto pozícia predstavuje chvíµu pre dôkladné oèistenie èepele od zostávajúcej krvi, predtým ne¾ meè vrátime do po¹vy.
     Noto pre toto èiburi zaèína otoèením pravej ruky na rukoväti, µavá ruka potom pú¹»a úchop a umo¾ní tým preklopenie èepele - len s vyu¾itím gravitácie - zprava doµava. V tejto pozícií meè podr¾íme a následne zasunieme do po¹vy. Ako to opisujem vy¹¹ie, pri sekaní s vyklonením sa telo vracia do pôvodnej polohy vo chvíli keï sa pri noto otáèa èepeµ meèa ostrím nahor. V¹imnite si, ¾e pravá ruka dr¾í meè rovnakým spôsobom ako pri èiburi gedan v sériách HIDARI a MIGI.

     Pohyby ukeho v tejto sérií nemajú zvlá¹tny význam pre samostatné cvièenie.

Stefan Stenudd