Harai   ATE

Detaily

Postrehy a poznámky z rôznych hµadísk, rozoberané v predchádzajúcich sériách sú tu vynechané.
     Harai, niekedy tie¾ barai, je termín pou¾ívaný nie len v súvislosti s meèom, ale i v bojových umeniach bez zbraní. Nie je to len blok èi kryt, ale spôsob splynutia, odvedenia ukeho - v smere útoku, do strán, hore alebo dole. Pridaním energie k ukeho útoku je pre neho »a¾¹ie získa» opä» kontrolu a stabilitu, jeho ïal¹ia akcia bude teda dostatoène opozdená.
     Zvlá¹» v cvièení aikidó nespoèíva harai vo vyhýbaní sa ukeho útoku (hoci v ka¾dej technike sa pou¾íva taisabaki - pohyb tela, práve s týmto úmyslom). Namiesto toho má za cieµ navies» ukeho k nezvyèajnému konaniu, je to impulz, ktorý by mal uke bez rozmý¹µania nasledova».
     Rovnako, harai vytvára iný rytmus v cvièení, preto¾e tento kåzavý pohyb uberá ukemu z èasu, ktorý má na reakciu - po neúspe¹nom útoku. Technika harai predl¾uje ukeho útok a¾ za hranicu jeho stability a kontroly - pre ukeho je to rovnaký pocit ako keï ho pri chôdzi niekto zozadu postrèí. Toto zakopnutie, zneistenie èi zaváhanie, hoci len minimálne - je pre toriho viac ne¾ dostatoèné.
     I v aikidó, je harai èasto pou¾ívané. Najmä ak uke útoèí údermi ako cuki alebo ¹omen uèi. Harai sa pou¾íva napríklad i pri gjakuhanmi katatedori, keï ukeho ruku preberie tori druhou rukou e¹te predtým, ne¾ uke uchopí jeho zápästie. V karatedó, v urèitom zmysle ka¾dý kryt je harai.

Zaèiatoèná pozícia. Tori vpravo, uke vµavo.

     Ate, úder, je prvou z dvoch sérií Harai, nazvanou podµa úderu rukovä»ou meèa - cuka do úrovne èudan. Kryt, ktorý úderu predchádza dáva ukemu tendenciu takmer vpadnú» do toriho úderu - a tým ho podstatne zosilní. Spomínaný úder, cuka ate, smerujúci na brucho alebo na hlavu mo¾no nájs» v mnohých iaidó kata.
     V tomto cvièení uke nezaèína útoèi» sekom, ale èudan cuki, bodnutím do úrovne èudan. Táto technika sa robí len malým pohybom meèa, nie je dobré príli¹ vystrkova» ruky dopredu. Jednak by sa tým uke pripravil o rovnováhu e¹te pred samotným harai a takisto to priam vyzýva toriho k technike kote. A keï¾e uke má by» v prvom rade dobrý útoèník, takéto chyby si nemô¾e dovoli».
     Aby bol schopný zasiahnu» bez príli¹ného vystierania rúk, uke jednoducho vykroèí dopredu, a to tak ïaleko aby sa hrot jeho meèa takmer dotýkal toriho. Potom u¾ nie je problém urobi» dostatoèné cuki.
     Niekedy èepeµ pri cuki vytáèame, tak¾e ostrie smeruje doµava alebo doprava. Je to kôli zvý¹eniu úèinku prebodnutia, napríklad ak má uke na sebe nejaké brnenie, alebo pri zásahu do oblasti rebier. Hoci pre toriho to nehrá ¾iadnu rolu, v tomto cvièení budeme pou¾íva» základné èudan cuki bez otoèenia èepele.
     Harai je najvhodnej¹ie previes» vo chvíli, keï uke dokonèuje cuki. Vtedy mô¾me najúèinnej¹ie nalomi» jeho stabilitu a rovnováhu. Tori urobí kruhový pohyb rukovä»ou - cuka, a to zprava doµava, prièom niekde v polovici sa stretne s ukeho meèom. To znamená, ¾e postrèí ukeho viacmenej v jeho pôvodnom smere, mierne doprava - z pohµadu ukeho. Dokonale prevedené a naèasované harai mô¾e niekedy vies» a¾ k vyrazeniu meèa z ukeho rúk, zvlá¹» pri ukeho nedostatoènom sústredení, èi nesprávnom dr¾aní meèa.
     Tori musí by» opatrní a sústredení. Harai je toti¾ zrejme jediná technika v Aikibatto ©oden, kedy si pri zlom prevedení mô¾e tori sám ublí¾i». Pravá ruka mô¾e úplne uchopi» rukovä» a¾ po odrazení ukeho meèa, inak by jej prsty narazili na ukeho bokken. Miesto toho, pravá ruka je otvorená a dlaòou tlaèí na stranu rukoväte - bezpeènú pri strete s ukeho bokkenom.
     Â¥avá ruka mô¾e a mala by pevne dr¾a» bokken v mieste kde by sa inak nachádzala cuba, zá¹tita meèa. Pri cvièení so skutoèným meèom, µavá ruka dr¾í po¹vu meèa, tesne pod tsubou, palec je na tsube a dr¾í meè pevne v po¹ve. Pri harai by nemalo vôbec dôjs» k vytiahnutiu meèa, ani o centimeter.
     Pri cuka ate je meè tie¾ pevne dr¾aný v po¹ve. Pri údere u¾ potom i pravá ruka dr¾í pevne rukovä». Sila tohto úderu vychádza z pohybu celého tela. Pri harai sa tori vytáèa k ukemu stranou a cuki teda následne spojí s otoèením tela spä», èelom k ukemu.
     Koncom rukoväte, ka¹ira, udierame ukeho do brucha - ideálne by bolo na solar plexus, pri cvièení s partnerom to v¹ak urèite nerobte. Urèitý kontakt medzi toriho bokkenom a ukeho bruchom je v¹ak potrebný pre osvojenie si správneho naèasovania, vzdialenosti a kôli stabilite pri údere.
     Udr¾a» si rovnováhu je dôle¾ité i pri odtlaèení ukeho dozadu predå¾ením dráhy cuki. V skutoènosti by cuki bolo bez zastavenia a v plnej rýchlosti, ale to by sa asi ná¹mu ukemu veµmi nepáèilo. Preto po µahkom kontakte s ukeho bruchom tsuki zastavíme a potom pokraèujeme v jeho odtlaèení.
     Toto odtlaèenie ukeho neslú¾i len k osvojeniu si celej techniky cuki, má za cieµ hlavne vytvori» priestor pre vytasenie meèa. Keï teda tori zatlaèí ukeho o jeden krok dozadu vytvorí si dostatok miesta na bezproblémové vytiahnutie meèa.
     Vytasenie meèa prevádza µavá ruka, ktorá sa stiahne spä» a zároveò s»ahuje i saju, tým sa mierne otáèa i celé telo. V ¾iadnom prípade nevy»ahujeme meè smerom dopredu, kde po òom mô¾e µahko siahnu» uke a zablokova» nám ïal¹í pohyb. Vlastne to ani nie je úplne mo¾né, keï¾e u¾ máme ruky vystreté pred telom.
     Akonáhle hrot opustí saju, µavú ruku prilo¾íme dlaòou na chrbát meèa. Toto slú¾i na zosilnenie krátkeho a rýchleho seku do, vo chvíli keï uke vykroèí do ïal¹ieho útoku.
     Ukeho druhý útok je èudan giri, ale mohol by to by» rovnako i men alebo gedan, na prácu toriho by to nemalo veµký vplyv. Ak by to v¹ak bolo opä» èudan cuki, pre toriho by bolo »a¾ké dosta» sa pri seku do k ukeho bruchu. Na druhej strane je nepravdepodobné, ¾e by súper zvolil práve cuki, keï¾e toriho meè sa nachádza práve v úrovni èudan. Z tohto dôvodu by teda uke mohol zvoli» d¾odan cuki, bodnutie do oblasti hlavy alebo krku, s tým u¾ by ale tori nemal ma» väè¹í problém.
     Po seku do nasleduje rýchle otoèenie k ukemu, spojené so zdvihnutím meèa do d¾odan kamae, a potom men - preseknutie hlavy. Vytoèenie tela a zdvihnutie meèa do polohy d¾odan je opä» spojené do jedného pohybu, preto¾e je to omnoho rýchlej¹ie ako prevádza» tieto pohyby jednotlivo.
     Sek men by mal v skutoènosti pokraèova» a¾ do úrovne èudan. Pri cvièení vo dvojici zastavujeme nad ukeho hlavou a po jeho ustúpení pokraèujeme pomalým tempom ïalej. Pri tomto seku µavá noha ustupuje dozadu, jej pohyb sa zastaví v rovnakej chvíli ako meè nad ukeho hlavou. Po ukeho ustúpení pokraèuje tie¾ ïalej dozadu, ako pri èudan giri bez partnera.
     Èiburi pou¾ité pri Harai, nazývam kaiten - otoèenie, preto¾e vyu¾íva 360° obrat okolo pozdå¾nej osi meèa, pri pohµade na rukovä» je to proti smeru hodinových ruèièiek. Toto èiburi je veµmi populárne v mnohých iaidó ¹kolách, vy¾aduje v¹ak trochu èasu na nauèenie - je tu toti¾ znaèné riziko pádu meèa na zem, èo je v¾dy nepríjemné. Odporúèam precvièovanie o samote, doma.

     Otoèenie meèa spôsobí potiahnutie pravej ruky. Nie v¹ak zvislo nahor (je tu riziko vrhnutia si meèa rovno do tváre), ale ¹ikmo doµava - akoby sme si chceli udrie» do ramena. Takto zostáva meè stabilnej¹ie v èudan kamae. Sú aj iné spôsoby prevedenia tohto èibri, ale ja uprednostòujem toto.
     Â¥avá ruka je pevne v polohe pred centrom, tanden, úchop je v¹ak otvorený, tak aby sa meè mohol v ruke otáèa». Akonáhle sa meè otoèí o 360°, µavá ruka opä» pevne uchopí rukovä». Pravá ruka udrie zhora na rukovä», ako dokonèenie samotného èiburi.
     Pre noto existuje tie¾ viacero mo¾ností prevedenia. Ja som pou¾il spôsob, ktorý ma nauèil Nishio sensei a pripadá mi najrozumnej¹í a dostatoène bezpeèný - to je dos» dôle¾ité, preto¾e v tomto noto je meè polo¾ený na ramene, veµmi blízko krku.
     Presunutie meèa z èudan kamae na rameno prebieha nasledovne: µavá ruka zostáva v nezmenenej polohe pred centrom tanden, zatiaµ èo pravá ruka »ahá meè hore k µavému ramenu. Pri takomto prevedení smeruje ostrie meèa mierne doµava, preè od krku, èo je vzhµadom na bezpeènos» veµmi dôle¾ité.
     Pravá ruka prechytáva meè zospodu, tak¾e palec bude teraz smerova» preè od zá¹tity, cuba. Â¥avá ruka uchopí koniec po¹vy a pritiahne ju k èepeli meèa, ktorý potom mô¾e skåznu» po prstoch µavej ruky, a¾ kým hrot meèa nevkåzne dovnútra.
     V porovnaní s ostatnými noto, po úplnom zasunutí meèa to nie je µavá noha, ktorá sa prisunie k pravej, ale práve naopak. Pravá noha urobí krok dozadu a pripojí sa k µavej. Dokonalé zladenie pohybov nastáva keï noha dokroèuje v rovnakom èase ako je meè zasúvaný do po¹vy, telo i meè sa tak pohybujú rovnakým smerom - dozadu.
     Rovnako ako pri ostatných noto, pravá ruka nakoniec skåzne po rukoväti na jej koniec, ka¹ira. V tomto prípade je ruka zospodu.

     Pohyby ukeho v tejto sérií nemajú zvlá¹tny význam pre samostatné cvièenie.

Stefan Stenudd