 Cvičenia s mečom Aiki Batto - základy
 
iki Batto, názov ktorý som zvolil pre tento systém cvičení je
kombináciou dvoch výrazov. Aiki znamená spájanie, harmóniu ki a je veľmi
charakteristický pre aikidó a odlišný od priamejšieho prístupu obvyklého v
iai a kendžcu školách. Batto znamená tasenie meča alebo tiež
vytasený (pohybujúci sa) meč a tento výraz bol v minulosti používaný pre cvičenie
dnes nazývané iaidó -- cesta harmónie s okamihom.
Použil som slovo batto, nie pre spojenie s iaidó, ale pre zdôraznenie
faktu, že všetky tieto cvičenia začína tori s mečom zasunutým v pošve,
alebo ak sa jedná o bokken, tak je tento zasunutý za opaskom. Každá
technika teda obsahuje tasenie meča -- nuki cuke. Hoci je to veľmi
zriedkavé v cvičení Aikiken, považujem to za vhodný prejav nenásilnosti zo
strany tori. Taktiež je to dobré cvičenie správneho načasovania a rýchlej
reakcie z nepripraveného postoja.Šoden a okuden sú dva stupne výučby často používané v tradičných japonských školách meča. Šoden, prvý stupeň, obsahuje základné techniky vhodné pre začiatočníkov, zatiaľ čo pokročilý stupeň okuden ukazuje s čím pracujú pokročilí študenti na určitej úrovni. Preslávený samurai Miyamoto Musashi sa vysmieval takémuto deleniu v školách. Podľa jeho názoru sa študenti mali učiť všetky techniky a zložitejšie princípy už od počiatku štúdia. Teda necvičiť oddelene od pokročilých študentov, ale spolu s nimi. Ale ak šoden znamená základy a okuden zložitejšie aplikácie a keď oboje je prístupné i začiatočníkom (s prihliadnutím na ich vedomosti), tak potom tu je určitý stupeň rozdelenia. Takto som to urobil ja, s použitím slov šoden a okuden, aby som zachoval tradičnú terminológiu, čo si myslím že je tiež prínosné. 
Desať cvičení šodenu zdôrazňuje základné kroky, obraty a pohyby meča.
Prepojenie s iaidó je tu obzvlášť silné. Každá škola iaidó má tiež
určitý počet kata -- sérií techník, obsahujúcich základné pohyby. Obyčajne
ide o krátke série, slúžiace na naučenie ako tasiť meč -- nuki cuke, ako
seknúť -- kiri, ako bodnúť, ďalej ako zbaviť meč krvi -- čiburi, a
konečne ako správne vrátiť meč do pošvy -- notó.
Z tohto dôvodu sú všetky tieto pohyby obsiahnuté i v Aiki Batto.
Napríklad každú sériu ukončuje tori s notó, hoci sa to môže zdať zbytočné ak
používame bokken. Ale keď si uvedomíme, že jeden z partnerov musí pred
ďalším cvičením vrátiť bokken za opasok, je vhodnejšie ak to urobí
správnym spôsobom, rovnakým ako pri cvičení s iaitó alebo šinkenom.
Okuden má dve časti, nagare a tanincugake. Tieto termíny som
prevzal z terminológie aikida a použil som ich práve kôli ozrejmeniu
spojitosti s aikidom.Nagare, tok ki, znamená že cvičenie by malo prebiehať plynulým spôsobom bez zastavenia. Uprednostňujúc (ale nie nevyhnutne) reálnu rýchlosť pohybov. V aikidó to obvykle znamená, že uke útočí znovu a znovu, zatiaľ čo tori sa neustále pohybuje a nikdy nezostáva na jednom mieste. 
V Aiki Batto má ki no nagare rovnaký význam. Útok, protitechnika,
útok, protitechnika, kým nie je séria ukončená. Táto práca je
obvykláá pre akýkoľvek Aikiken štýl.Tento spôsob cvičenia však nie je plnohodnotný ak cvičenec nemá dostatočné skúsenosti a znalosti tak z cvičenia základných suburi techník ako i z pokročilých kombinácií z cvičenia šoden. Inak je tu veľká pravdepodobnosť, že si cvičenec osvojí nesprávne pohyby mečom a tiež nesprávne kroky a pohyby tela. Tanincugake je tréning s niekoľkými partnermi, viacerými útočníkmi a je veľmi zaužívaný rovnako v aikidó ako i v iaidó. Považujem takýto tréning za potrebný pre naučenie sa vyššej úrovne týchto bojových umení, kde sa odkrýva a testuje jadro ich stratégií. Bohužiaľ, na bežnom tréningu aikidó sa tanincugake cvičí veľmi zriedka, aspoň podľa mojich skúseností. Ale v iaidó je množstvo kata s viacerými útočníkmi. V aikidó sa s tanincugake stretávame obyčajne iba pri skúškach na stupne dan, napríklad pri technike kokyunage a útoku rjokatadori, teda úchopu oboch ramien. Tanincugake v cvičení Aiki Batto má za cieľ rozšíriť možnosti útoku a obrany pre oboch, útočníka i obrancu. A takisto môže napomôcť zlepšeniu úrovne taninzugake pri tréningu aikidó. 
Vzhľadom na vzdialenosť a kontakt je Aiki batto odlišné od iných
systémov s mečom. Podľa mňa je dobré keď vzdialenosť medzi uke a tori
je reálna a nie takpovediac "natiahnutá", pri ktorej na seba partneri
pri technikách náležite nedosiahnu. Toto samozrejme vyžaduje zvýšenú
opatrnosť aby nedošlo k zraneniam. Pri takomto cvičení sa potom ľahko
možno naučiť správnemu načasovaniu a správnym pohybom meča ako i celého
nášho tela.
Rovnako pri kontakte, bez toho aby sme si ublížili, medzi mečom
obrancu a telom útočníka by mal byť určitý stupeň kontaktu -- každopádne však
nie na tvrdých častiach tela ako sú kolená, rebrá či hlava. Kontakt v
rôznych uhloch na zápästiach, alebo na drieku však veľmi pomáha pri
osvojovaní si správneho uhlu meča a kontrole rovnováhy či pevnosti úchopu
meča.Kontakt je treba aplikovať opatrne a ohľaduplne, tak aby nebol pre partnera nepríjemný či dokonca bolestivý. Toto je tiež podnetom aby si každý študent pred cvičením skontroloval svoj bokken. Každá nerovnosť, vyčnievajúca trieska môže partnera pri kontakte poraniť. Takýto bokken by sme pri cvičení nemali používať. Stefan Stenudd Aiki Batto - tabuľka cvičení
© Stefan Stenudd, 2000. Do slovenčiny preložili Rasťo Kurajský a Martin Švihla, 2002. Tento materiál je voľne použiteľný na nekomerčné účely. Ak budete nejakú časť z neho používať, ozvite sa prosím na túto stránku. Stefan Stenudd To top page: stenudd.com |